… a ktoré nemá a zamyslené v tichom zadumaní nežne pozdravujú vás!
Hľa, klokotajúce vlnky bystrého potoka spievajú klasickú hudbu k potešeniu vám! Hľa, cvrčok hudie svojů pesničku, slávik trilkuje, lastovička šveholí, škovránok spieva, harmonie farebnej spleti sytých a jemných tôní; to balzam na ubolenú dušu a unevené srdce! Jemný šelest trávy splýva v šumot tvojej krve!
Hľa, oblaky - tie ohnivé tátoše našich snov - unášaju vás do vyšších sfér!
Celá tvoja bytnosť uvažuje snáď: ako je možné, že som prestal byť dieťatom a že nevidím už v každom novom dňi osobitnosť, slávu a víťazstvo drobných dobrodružstiev ducha krásy, pravdy, síly a služby? Ako to, že deň za dňom prešiel okolo mňa, bez toho, že by mi daroval slasť celkom novej radosti z vecí a udalostí prostých, denne videných a tak krásne všedných? Ako to, že som se dal unášať nevraživosťou, nelaskavosťou a nevšímavosťou? Ako to, že som sa neobrátil chrbtom k mrzutosti úzkoprsých a malicherných duší a neoddal sa ešte nádherným a omladzujucim snom Velkého Detstva?
Donquijotstvo? Majte si premúdrelí svoju „pravdu“! Čo ma do nej.
Vidím: Krásu, Pravdu, Sílu Imaginácie a Lásku!
Mám Radosť!
Preživam večnú Mladosť!
