… tahanica a vzájomné „krstenie“ vodou.
O DETSKÝ DUCH VUDKRAFTU!
/Dokončení/
Zdá se mi často, že Všeobecná šeď života, ktorá rozleptáva našu dušu ako hrdza železo, pramení odtial, že heslom dňa sa stáva: čo najmenej byť doma! U seba, v sebe, so sebou! U domáceho krbu so svojimi nejbližšími! Z toho pramení mrzutá nálada, ktorá si navyká porušovat najintímnejšie sväzky rodinné, aby sa mohla náhodne spolčovať mimo domov k vražednému bezduchému veseleniu sa bez Radosti za prívalu strojeného sendvičového priateľstva s falsetom.
Ako však nabyť pocitu Radosti, naučiť sa radovať dnes, keď ludstvo po bratrovražednom boji nechce zmudrieť k Láske?
Ako si zachovat mladosť svojho srdca v starobe pseudohumanity, ktorá sĺubuje vyhubit celý svet?
Neopovrhujte mojou radosťou, ktorú vám chcem snivo detsky dať: hľa, voda, vietor, a slnko pozdravujú vás, hrejivé kuzlo táborových ohňov posiela pozdrav vám!
Hovorím za všetky stromy, kry , kvetinky, trávy, ryby a sneh,
za hory a doliny, za pustatiny a roviny,
za potoky a bystriny,
za jedlové háje a hviezdnatú oblohu!
Za srnky, orly, kamzíky,
za medvedov a motýlov!
Za bratstvo všetkých národov!
Hovorím za všetky tvory, ktoré nemaju hlasu ..text pokračuje